O tom, ako mi srdce zaplakalo

Dnes som išiel po práci rozoberať kúpeľňu. A to teda bolo.

Cez deň som najskôr zbehol kúpiť tesnenia na fľašu, ktorá už ide, ale je v nej nejak málo vzduchu. Tak skúsim zajtra ísť kúpiť celú hlavicu, ak bude pasovať.

No a po tomto experimente som si pustil Faith no More s Masarykom na obale (keď už je ten vznik republiky) a pustil som sa do "práce". Skorej demoličných prác. Najskôr som odstránil a zmotal sklenú vatu v kuchyni a uložil ju na bok.

No a potom nastal pôrod. Najskôr som si pozrel vytlačený obrázok z montáže v kúpeľni. Tam som si uvedomil, že celá stena je zložená z jednej platne a budem ju musieť vytrhnúť celú a tak poškodiť rohové lišty, poprípade druhá varianta - rozrezať. Rozhodol som sa pre druhú variantu.

Takže najskôr som si vymeral, kde budem robiť otvor. Potom som si ale povedal, že keď to vyrežem nad prázdnym miestom a nie konštrukciou, tak sa mi to pri záťaži prelomí a praskne. Takže som sa snažil nájsť skrutky, ktoré boli smerované na konštrukciu. Tie boli okolo 50 cm. Ešte som skúsil nájsť vrchnú časť, ale tá bola pri ventilátore (odškrabal som časť, kam som chcel maximálne ísť a spoj tam nebol), tak som to odrezal od oka hore aj dole. Priložil som si latu a nožom urobil rovnú čiaru. Potom som vyskrutkoval všetky skrutky podľa plánika a oškrtával som si to v ňom. No a nakoniec som začal čiary prerezávať hĺbkovo nožom. Jeden som zlomil, tak som si vymenil len čepeľ a išiel som ďalej. Nakoniec som to nejako prelomil, aj keď sa mi kúsok zlomil, ale drží. Zistil som, že ešte sú 2 skrutky, čo držia celý blok, potom už ale išiel vylomiť a vybrať. No a bolo dokončené. Ešte povysávať a išiel som o pol siedmej domov.

Ešte musím položiť papierové koberce a je pripravené na výmenu stúpačiek.